Po živote

19. června 2014 v 15:40 | Lumine |  Môj deň
Pár zmien, pár slov k tomu.
Vlastne sa nič veľké nedeje. Zasa tu nie som celé dni, riešim život okolo. V poslednej dobe mám všade veľa výdavkov..platím za kamarátky výlety,len aby mohli ísť. Samozrejme mi to potom vrátia a ja som rada že idú. Lenže moje peniaze sú rozlietané kade tade a ja neviem kde mi hlava stojí. V posledných dňoch som hrozne zničená. Všetkého je strašne veľa. V škole, doma a všade. Každý odo mňa niečo chce, nestíham život. Pripadám si byť zaseknutá v pásme a všetko okolo mňa len rýchlo prebieha a ja sa strácam. Zmätok. Tak by som najlepšie vystihla posledné dva týždne mojej existencie. A keď dlhý čas v tele dusíte tú hrôzu, raz to vybuchne, doslova exploduje a zosypete sa ako domček z karát. To sa mi stalo včera. Možno si myslíte, že čítate slová psychopata, ale včera som proste prišla domov, po celodennom sa naháňaní sem a tam, okolo ôsmej a musela som sa zavrieť v izbe, zaliesť do šatníku a rozplakala som sa. Myslela som že to pomôže, väčšinou to pomáha. Ale teraz to nepomohlo. Bola som zničená zo všetkého, z ľudí, zo seba, z celého systému. Asi som sebecká, kritizovala som svoje vlasy, postavu, výzor, správanie. Prišla som si otrasná. A všetci ľudia okolo mňa tiež. Neznášala som odrazu všetko. ťažko sa to vysvetluje.

"S úsmevom navonok
A mŕtva vnútri"

A dnes som prišla do školy a nálada bola trošku lepšia. Konečne už sú známky uzavreté. Nakoniec mám čisté. Vďaka bohu,lebo by som sa asi po tom všetkom zbláznila. A dnes sa už cítim lepšie, ležím na posteli, pred chvíľkou som vstala, vyvešala prádlo a idem sa pomaly baliť, pretože zajtra odchádzame na triedny výlet a vraciame sa až v pondelok. Ja už ani neviem či sa teším....viem že sa bude piť...a viem že oslávim narodeniny.....ale zabudla som sa už tešiť. Snáď si spomeniem ako sa to robí. Dnes to vidím na ďalšiu noc hádok s mamou, ohladom balenia....
Ale nech už zasa nie som sebecká...aký ste mali týždeň vy? A čo vysvečká?

...Lumine
 

Tóny piesne

13. června 2014 v 1:18 | Lumine |  Zásah tvorivého čreva
To, že niečo začalo, zistíme až keď to skončí. A to, že to bolo krásne, zistíme, až keď nám to začne chýbať.
Ako keď začne hrať pieseň, keď sa rozvibrujú struny gitár, klávesy pokračujú v ich tieni a hlas, ktorý je základom celej piesne prenikne do tela. Tak nemilosrdne, až sa na tele zježia chĺpky, privrú oči a v tme sa mihnú spomienky. A pieseň pokračuje, nemusí byť rýchla na to, aby bola silná, nemusí byť hlučná na to, aby nám búšila v hlave. Tak krásna, až sa zabúda na to, že je to iba pieseň, pretože odrazu je tak hmotná, tak skutočná, až sa v nej dá stratiť. A myšlienka, že skončí, je zamietnutá. Lenže, všetko raz skončí. A to, že pieseň bola krásna, zistíme až keď utíchne.


Lumine

Denník Vivianne- Aj medúzy sú múdrejšie než ľudia tam vonku (Zápis 3)

29. května 2014 v 8:34 | Lumine |  Denník Vivianne
Od toho momentu, čo sme riešili políciu sa toho stalo mnoho.
Prichádzajú letné prázdniny a cítim ako veľmi zanedbávam školu- vlastne omyl, cítila som to už dávno a vôbec mi na tom nezáležalo. Aj teraz proste sedím, medzi prstami zvieram jointa a dívam sa von z okna na to mesto plné medúz bez mozgu. Ale bullshit. Medúzy sú o veľa múdrejšie než ľudia v mojom okolí.


Hudba mi hrá príliš nahlas na to, aby som počula zvonček pri dverách, preto dúfam že dnes sa nechystá nikto prísť. Viem, že Alex je mimo mesta a aj keby zdrhol, zavolá mi. No a na mobil sa práve pozerám. Nič. Pyraňa spokojne pradie na mojich nohách a ja mám chuť ju vziať do rúk a tancovať. Lenže na to sa mi moc točí hlava a zrejme by som vypadla von z okna. Priložím k perám, potiahnem, vdýchnem, vyfúknem. Krása.

Čo sa stalo minulý týždeň? S Alexom sme sa vyparili na tri dni, nikomu sme nič nepovedali, proste sme sa zbalili a odišli. Povedal, že pozná miesto kde sa dá parádne stanovať a tak sme šli. Mobil som si vtedy vypla a keď som ho po tých troch dňoch zasa zapla, mala som nespočet zmeškaných hovorov od kade koho. Bolo mi to jedno, pretože s ním som sa cítila skvelo. Mali sme málo jedla, mali sme trávu, pokoj, alkohol a naše dve telá. Bol to krásny "víkend".


Asi pôjdem naozaj tancovať, jednoducho nemôžem len tak sedieť. A to len v spodnom prádle. Možno by som mala tancovať pred kamerou a potom to poslať Alexovi. Ale v tom mi bráni ten 70 ročný dedko v činžiaku naproti, ktorý mi pozerá priamo do okna.

Čo je na tom najhoršie? Moja matka leží v izbe vedľa, pripútaná na lôžko a mňa vôbec nezaujíma či jej táto hudba vadí, alebo nie. Mala by som sa ísť na ňu pozrieť, no nejdem. Tento svet ma ničí, cítim sa byť udupaná stádom koní, alebo priviazaná ťažkými reťazami o nejaký stĺp. Vraj ja si robím čo chcem? Omyl, svet sa so mnou zahráva ako chce. Vlastne nie svet, ale život. Ten skurvený život.


Práve mi zazvonil Alex. Ukradol motorku svojho strýka a ide naspať do mesta. Vraj tu bude za 20 minút. Tak a plán na dnešok je hotový. Asi idem skontrolovať matku, predtým ako bude počuť vzdychanie z druhej izby....
 


Žeby lístok na cestu späť?

27. května 2014 v 11:50 | Lumine
Ani nedokážem uveriť, že som zasa tu. Akoby som úplne zabudla že niečo takéto existuje. Je to celkom dobrý pocit, vrátiť sa k tomu, zasa sem čo to popísať a zároveň obehnúť blogy, ktoré mám tak rada. (Uvažujem že si niekde spravím niečo ako "Obľúbené blogy" aby som ich furt nemusela vyťukávať do vyhľadávača.)
Tak som s5, neviem koľko činností sa vráti so mnou, každopádne, som s5! Aktuálne čítam Heroínové denníky od Nikkiho Sixxa z a je to fakt pecka. Strašne sa mi ten jeho chaotický denník páči, možno práve preto, som sa rozhodla, pokračovať tu. Písať denníky Vivianne a pokračovať v príbehu Forever. Všetky moje postavičky, ktorých povahy uchovávam v sebe sú tak trocha "rebelantské" a táto kniha mi dodáva kopu inšpirácie.
P.S. TOP 4 pesničky na ktorých "ujíždím" tento týždeň: Kosheen- recovery, Kabát-Malá dáma, Kabát- Banditi di Praga, Harlej- Ty si vylízaná a ja jsem vyhulenej

..To je tak všetko odo mňa... bye ^_^
Lumine

Ruka anjela smrti

24. dubna 2014 v 15:04 | Lumine |  Zásah tvorivého čreva
Uväznená niekde medzi krutou realitou a sebeckou smrťou. Tak som sa cítila. Znemožnená rozhodovať o živote ľudí, práve naopak, hodnotiť len ich posledný výdych. Predvídať a môcť tomu zabrániť. Byť mnou, trpieť spomienkami a vidinami iných, zahĺbená do seba, pozorovať jednu obeť za druhou a pritom len odnášať duše na druhý svet. Zúfalosť a bezmocnosť, to som bola.
Anjel smrti s očami bez života, prázdnymi. Perami bez úsmevu, chabými. A rukami bez dotyku, chladnými. Moje krídla, pre smrteľníkov neviditeľné, pre mŕtvych až kruto krásne. Rozprestreté, mohutné, čisto jasné a pritom len prinášajúce koniec. Čím som si to zaslúžila? Spomínala som na vlastný koniec, na čas ako za mnou prišiel, bol krásny, dokonalý..môj padlý anjel- anjel smrti.


Konečná

22. dubna 2014 v 9:23 | Lumine
A zajtra do školy. Konečná zastávka týchto prázdnin, smutná myšlienka. Práve počúvam jedno skladbu, je taká zvláštna, až sa mi páči. Nie, nebude sa páčiť každému, no ak máte záujem je to od Half Japanese- Always.
Zvláštnosťou je, že ma to privádza k rôznym myšlienkam. Stačí sa len započúvať. Písala som si s kamarátom a vznikla skvelá myšlienka. Raz si sadneme do auta a pôjdeme...niekam a pritom nikam. Všade a pritom nikde. A pôjdeme celý deň, zastavíme kedy sa nám zachce, vrátime sa domov kedy sa nám zachce. Proste pôjdeme....Tá myšlienka slobody, tá je tak krásna. Chcem vodičák.
A všade je tak smutno, prajem si leto. Len leto, a divoké, slobodné prázdniny.
Už neviem čo píšem, radšej idem...
Lumine

Som beznádejný prípad, ktorý spadá stále hlbšie a ani si to neuvedomujem

13. dubna 2014 v 22:36 | Lumine |  Moja osoba
Jeden fakt, ktorý by ste o mne mali vedieť- Nie som dobrý človek.
Som beznádejný prípad malej figúrky, ktorá si tvrdohlavo robí čo chce, i keď v ie riziká a kritika zo všetkých strán ju absolútne nebrzdí. Už to vylučuje vetu- Múdry človek si berie poučenie z chýb chudzých..
Buď tá veta krásne obchádza mňa, alebo sa jej účinne, hoc nevedomky vyhýbam. Každopádne, s tým nič nenarobím. Teda..mohla by som...ale viem že to nespravím.
Nechápem len jednu vec, hoc je vidieť ako strašne hlúpa som, ľudia ma majú radi. Nie, nechcem sa teraz vychvalovať, ale vidím to..pretože keby ja poznám niekoho ako som ja, vykašlem sa na neho už dávno. Ale oni to neurobili. Som hrozne vďačná svojim priateľom, hoc to ani nevedia.
Treba o mne vedieť ešte jednu vec- som ako pes. Vo viacerých smeroch. Buď v tom, že toto mesto považujem za svoju búdu, za svoje teritórium a preto, keď každí, "normálne" rozmýšľajúci vysloví vetu- pôjdem do zahraničia, tam budem žiť/pracovať/študovať...len prekrúcam oči a vravím si : Ja z tohto skurveného zapadákova, plného homo habilis, nikdy neodídem. Lebo tu je to moje.
Ďalšia vec, prečo som pes- som príliš verná. Aj keď v tejto situácii sa jemne rozchádzam a až tak si neverím. Ak sa na niekoho príliš naviažem, som ochotná spraviť veľa vecí a zrejme by som neprežila, keby sa stalo niekomu, na kom mi záleží, niečo zlé. Ide len o minimálnu čiastku ľudí, väčšinou o rodinu. Nie je to klišé, skutočne ich milujem. A ďalej? Viem milovať strašne dlho, bezmyslene. Skutočne. Stalo sa vám už niekedy, že ste sa do niekoho zaľúbili na základnej škole, po 4 ročníku ste odišli na gympel a od vtedy ste ho nevideli. Hoc prešlo už 6 rokov, stále ho milujete, ale neviete poriadne ako vyzerá,len viete že počúva sračky ako slovenský hip-hop,že je to totálny kus magora a z každého si robí srandu. Áno, stále si myslím, že ho milujem. Áno, viem že si to len nahováram, no čo s tým spravím? Detská láska.
Ďalšia vec ktorú by ste o mne mali vedieť je, že občas trepem strašné kraviny a nikoho to nebaví počúvať....ani vás..ani mňa...
Lumine..
(Staršia fotka..)

Forever // 2 časť // Suzy- Davidove narodeniny

9. dubna 2014 v 22:03 | Lumine |  Forever
Viem, viem že skoro žiadne hlbšie články,len vám sem hádžem staré príbehy čo som napísala a alebo tie novšie čo píšem aktuálne. Ale musíte ma pochopiť, je jednoduchšie to skopírovať z wordu a hodiť sem ako vypisovať dlhý článok, pretože na to skutočne nemám čas. Veľa vecí flákam, počasie ma ničí, nič sa mi nechce,len celé dni spať. Určite sem pridám nejaký článok cez víkend, alebo niečo zmysluplnejšie...ale zatiaľ..toto.
Takže, končia dialógy..ide sa rozpytvávať hlbšie. Spomínate o čom sa David a Suzy bavili? Čo všetko zažili? No tak..tu je jeden z tých zážitkov, tentoraz z pohľadu Suzy...Enjoy..
Lumine

Priveľmi túžiť

6. dubna 2014 v 14:47 | Lumine |  Zásah tvorivého čreva
Včera večer som potrebovala nutne nejakú hudbu. Preto som oznámila rudý kód kamoškám aby mi poslali niečo čo môžem počúvať. Všetko čo napadlo mňa, som mala už prepočúvané. Nakoniec, spomedzi všetkých tých pesničiek som si vybrala jednu, ktorú som počúvala celú noc. Stačilo keď som zavrela oči a započúvala sa, len nechala fantáziu prúdiť a jednoducho som nemohla spať. Zasa som len zapla netbook, zapla word, hudbu v slúchatkách som dala ešte hlasnejšie a začala som písať. Čo z toho vzniklo?
Neviem aký na to budete mať názor vy, sama na to žiaden nemám. V každom prípade, ak chcete, vypočujte si k tomu aj hudbu a odporúčam ju vypočuť celú,lebo práve koniec z celej pesničky je najkrajší...Tie gitary, proste krása. Kam sa hrabe moderná hudba?




Forever // 1 časť// Stretnutie

4. dubna 2014 v 9:36 | Lumine |  Forever
A je to tu, tak vám teda prinášam prvú časť Forever- život Suzy a Davida. Prvá časť (ako som spomínala) je iba dialóg medzi dvoma ľuďmi čo sa po čase stretli. Príjemné čítanie ^_^
...Lumine



Kam dál