Duben 2014

Ruka anjela smrti

24. dubna 2014 v 15:04 | Lumine |  Zásah tvorivého čreva
Uväznená niekde medzi krutou realitou a sebeckou smrťou. Tak som sa cítila. Znemožnená rozhodovať o živote ľudí, práve naopak, hodnotiť len ich posledný výdych. Predvídať a môcť tomu zabrániť. Byť mnou, trpieť spomienkami a vidinami iných, zahĺbená do seba, pozorovať jednu obeť za druhou a pritom len odnášať duše na druhý svet. Zúfalosť a bezmocnosť, to som bola.
Anjel smrti s očami bez života, prázdnymi. Perami bez úsmevu, chabými. A rukami bez dotyku, chladnými. Moje krídla, pre smrteľníkov neviditeľné, pre mŕtvych až kruto krásne. Rozprestreté, mohutné, čisto jasné a pritom len prinášajúce koniec. Čím som si to zaslúžila? Spomínala som na vlastný koniec, na čas ako za mnou prišiel, bol krásny, dokonalý..môj padlý anjel- anjel smrti.


Konečná

22. dubna 2014 v 9:23 | Lumine
A zajtra do školy. Konečná zastávka týchto prázdnin, smutná myšlienka. Práve počúvam jedno skladbu, je taká zvláštna, až sa mi páči. Nie, nebude sa páčiť každému, no ak máte záujem je to od Half Japanese- Always.
Zvláštnosťou je, že ma to privádza k rôznym myšlienkam. Stačí sa len započúvať. Písala som si s kamarátom a vznikla skvelá myšlienka. Raz si sadneme do auta a pôjdeme...niekam a pritom nikam. Všade a pritom nikde. A pôjdeme celý deň, zastavíme kedy sa nám zachce, vrátime sa domov kedy sa nám zachce. Proste pôjdeme....Tá myšlienka slobody, tá je tak krásna. Chcem vodičák.
A všade je tak smutno, prajem si leto. Len leto, a divoké, slobodné prázdniny.
Už neviem čo píšem, radšej idem...
Lumine

Som beznádejný prípad, ktorý spadá stále hlbšie a ani si to neuvedomujem

13. dubna 2014 v 22:36 | Lumine |  Moja osoba
Jeden fakt, ktorý by ste o mne mali vedieť- Nie som dobrý človek.
Som beznádejný prípad malej figúrky, ktorá si tvrdohlavo robí čo chce, i keď v ie riziká a kritika zo všetkých strán ju absolútne nebrzdí. Už to vylučuje vetu- Múdry človek si berie poučenie z chýb chudzých..
Buď tá veta krásne obchádza mňa, alebo sa jej účinne, hoc nevedomky vyhýbam. Každopádne, s tým nič nenarobím. Teda..mohla by som...ale viem že to nespravím.
Nechápem len jednu vec, hoc je vidieť ako strašne hlúpa som, ľudia ma majú radi. Nie, nechcem sa teraz vychvalovať, ale vidím to..pretože keby ja poznám niekoho ako som ja, vykašlem sa na neho už dávno. Ale oni to neurobili. Som hrozne vďačná svojim priateľom, hoc to ani nevedia.
Treba o mne vedieť ešte jednu vec- som ako pes. Vo viacerých smeroch. Buď v tom, že toto mesto považujem za svoju búdu, za svoje teritórium a preto, keď každí, "normálne" rozmýšľajúci vysloví vetu- pôjdem do zahraničia, tam budem žiť/pracovať/študovať...len prekrúcam oči a vravím si : Ja z tohto skurveného zapadákova, plného homo habilis, nikdy neodídem. Lebo tu je to moje.
Ďalšia vec, prečo som pes- som príliš verná. Aj keď v tejto situácii sa jemne rozchádzam a až tak si neverím. Ak sa na niekoho príliš naviažem, som ochotná spraviť veľa vecí a zrejme by som neprežila, keby sa stalo niekomu, na kom mi záleží, niečo zlé. Ide len o minimálnu čiastku ľudí, väčšinou o rodinu. Nie je to klišé, skutočne ich milujem. A ďalej? Viem milovať strašne dlho, bezmyslene. Skutočne. Stalo sa vám už niekedy, že ste sa do niekoho zaľúbili na základnej škole, po 4 ročníku ste odišli na gympel a od vtedy ste ho nevideli. Hoc prešlo už 6 rokov, stále ho milujete, ale neviete poriadne ako vyzerá,len viete že počúva sračky ako slovenský hip-hop,že je to totálny kus magora a z každého si robí srandu. Áno, stále si myslím, že ho milujem. Áno, viem že si to len nahováram, no čo s tým spravím? Detská láska.
Ďalšia vec ktorú by ste o mne mali vedieť je, že občas trepem strašné kraviny a nikoho to nebaví počúvať....ani vás..ani mňa...
Lumine..
(Staršia fotka..)

Forever // 2 časť // Suzy- Davidove narodeniny

9. dubna 2014 v 22:03 | Lumine |  Forever
Viem, viem že skoro žiadne hlbšie články,len vám sem hádžem staré príbehy čo som napísala a alebo tie novšie čo píšem aktuálne. Ale musíte ma pochopiť, je jednoduchšie to skopírovať z wordu a hodiť sem ako vypisovať dlhý článok, pretože na to skutočne nemám čas. Veľa vecí flákam, počasie ma ničí, nič sa mi nechce,len celé dni spať. Určite sem pridám nejaký článok cez víkend, alebo niečo zmysluplnejšie...ale zatiaľ..toto.
Takže, končia dialógy..ide sa rozpytvávať hlbšie. Spomínate o čom sa David a Suzy bavili? Čo všetko zažili? No tak..tu je jeden z tých zážitkov, tentoraz z pohľadu Suzy...Enjoy..
Lumine

Priveľmi túžiť

6. dubna 2014 v 14:47 | Lumine |  Zásah tvorivého čreva
Včera večer som potrebovala nutne nejakú hudbu. Preto som oznámila rudý kód kamoškám aby mi poslali niečo čo môžem počúvať. Všetko čo napadlo mňa, som mala už prepočúvané. Nakoniec, spomedzi všetkých tých pesničiek som si vybrala jednu, ktorú som počúvala celú noc. Stačilo keď som zavrela oči a započúvala sa, len nechala fantáziu prúdiť a jednoducho som nemohla spať. Zasa som len zapla netbook, zapla word, hudbu v slúchatkách som dala ešte hlasnejšie a začala som písať. Čo z toho vzniklo?
Neviem aký na to budete mať názor vy, sama na to žiaden nemám. V každom prípade, ak chcete, vypočujte si k tomu aj hudbu a odporúčam ju vypočuť celú,lebo práve koniec z celej pesničky je najkrajší...Tie gitary, proste krása. Kam sa hrabe moderná hudba?




Forever // 1 časť// Stretnutie

4. dubna 2014 v 9:36 | Lumine |  Forever
A je to tu, tak vám teda prinášam prvú časť Forever- život Suzy a Davida. Prvá časť (ako som spomínala) je iba dialóg medzi dvoma ľuďmi čo sa po čase stretli. Príjemné čítanie ^_^
...Lumine



Nemožnosť, či niečo viac?

3. dubna 2014 v 0:25 | Lumine |  Môj deň
Po dosť dlhom čase vás zase zdravím.
Viem, som hrozná, skoro vôbec som tu nebola, ale skutočne..bolo toho skutočne veľa a zároveň som nemala chuť sem písať. Vlastne, ani neviem čo všetko napísať, tento mesiac bol úžasný, pravdepodobne vo mne zanechá najviac spomienok (čo je irónia, keďže mám z jedného dňa úplné okno-viete si domyslieť prečo xD) a skutočne neviem ako by som to tu celé opísala.

Dá sa len poznamenať, že som skazená žena, ak sa tak môžem nazvať a zistila som, že mám v živote jedno neuveriteľné šťastie. Mám skvelých rodičov a skvelých kamarátov. Skutočne. Okey, nevravím to na isto, čo sa týka kamarátov, klopkám na drevo..predsa len, nikdy netušíte kto sa vám môže otočiť chrbtom a nakoniec vás bodnúť dýkou. To len ja by som mala prestať s tou sprostou vlastnosťou- keď sa opiješ, s každým sa bozkávaš. Zrejme budem o chvíľku známa ako kurva. Aj keď, kurva je osoba ktorá sa s niekým vyspí, pravda? No, tak to by som to pomenovanie dostala neprávom.

Ale nerozoberajme ďalej toto. K môjmu životu by som chcela dodať ešte menšiu informáciu- som chorá. Čiže trčím doma a keď prídem do školy, budem písať z toľkých písomiek, až sa mi zahmlie pred očami. Nevadí, život ide ďalej, tento pol rok dám proste na čisté, aj keby ma to malo zabiť.

Čo sa týka blogovej tvorby, uvažovala som, že sem pridám niečo ďalšie z mojej tvorby, čo by bolo na viac častí. Podobá sa to príbehu Vivianne, ale tá je predsa moje alter ego a za ňu tu bude len pár zápisov. V tomto "diele" pôjde o dvojicu Suzy a Davida. Ide o to, že tí dvaja sa po 8 rokoch náhodne stretnú na ulici a budú vyzerať úplne inak, ako si pamätali. Jednoducho (a bohužiaľ) dospejú. Ich stretnutie budem opisovať hlavne v dialógoch, čo sa zaujímavo píše. Budú spomínať na to, čo zažili, keď boli mladí. A potom tie zážitky, ktoré spomeniem v dialógoch, opíšem podrobnejšie, z ich minulosti a vždy z inej perspektívy- raz to budú myšlienky Suzy, raz Davida. Asi to znie komplikovane, každopádne uvidím ako sa to chytí a možno v tom budem opäť pokračovať, lebo som sa v tom trocha zasekla.

Inak tu možno pribudnú jednodielové poviedky, denník Vivianne a možno aj niečo z poézie. Snáď sa zase rozbehnem, držte mi palce.

..Lumine