Červen 2014

Po živote

19. června 2014 v 15:40 | Lumine |  Môj deň
Pár zmien, pár slov k tomu.
Vlastne sa nič veľké nedeje. Zasa tu nie som celé dni, riešim život okolo. V poslednej dobe mám všade veľa výdavkov..platím za kamarátky výlety,len aby mohli ísť. Samozrejme mi to potom vrátia a ja som rada že idú. Lenže moje peniaze sú rozlietané kade tade a ja neviem kde mi hlava stojí. V posledných dňoch som hrozne zničená. Všetkého je strašne veľa. V škole, doma a všade. Každý odo mňa niečo chce, nestíham život. Pripadám si byť zaseknutá v pásme a všetko okolo mňa len rýchlo prebieha a ja sa strácam. Zmätok. Tak by som najlepšie vystihla posledné dva týždne mojej existencie. A keď dlhý čas v tele dusíte tú hrôzu, raz to vybuchne, doslova exploduje a zosypete sa ako domček z karát. To sa mi stalo včera. Možno si myslíte, že čítate slová psychopata, ale včera som proste prišla domov, po celodennom sa naháňaní sem a tam, okolo ôsmej a musela som sa zavrieť v izbe, zaliesť do šatníku a rozplakala som sa. Myslela som že to pomôže, väčšinou to pomáha. Ale teraz to nepomohlo. Bola som zničená zo všetkého, z ľudí, zo seba, z celého systému. Asi som sebecká, kritizovala som svoje vlasy, postavu, výzor, správanie. Prišla som si otrasná. A všetci ľudia okolo mňa tiež. Neznášala som odrazu všetko. ťažko sa to vysvetluje.

"S úsmevom navonok
A mŕtva vnútri"

A dnes som prišla do školy a nálada bola trošku lepšia. Konečne už sú známky uzavreté. Nakoniec mám čisté. Vďaka bohu,lebo by som sa asi po tom všetkom zbláznila. A dnes sa už cítim lepšie, ležím na posteli, pred chvíľkou som vstala, vyvešala prádlo a idem sa pomaly baliť, pretože zajtra odchádzame na triedny výlet a vraciame sa až v pondelok. Ja už ani neviem či sa teším....viem že sa bude piť...a viem že oslávim narodeniny.....ale zabudla som sa už tešiť. Snáď si spomeniem ako sa to robí. Dnes to vidím na ďalšiu noc hádok s mamou, ohladom balenia....
Ale nech už zasa nie som sebecká...aký ste mali týždeň vy? A čo vysvečká?

...Lumine

Tóny piesne

13. června 2014 v 1:18 | Lumine |  Zásah tvorivého čreva
To, že niečo začalo, zistíme až keď to skončí. A to, že to bolo krásne, zistíme, až keď nám to začne chýbať.
Ako keď začne hrať pieseň, keď sa rozvibrujú struny gitár, klávesy pokračujú v ich tieni a hlas, ktorý je základom celej piesne prenikne do tela. Tak nemilosrdne, až sa na tele zježia chĺpky, privrú oči a v tme sa mihnú spomienky. A pieseň pokračuje, nemusí byť rýchla na to, aby bola silná, nemusí byť hlučná na to, aby nám búšila v hlave. Tak krásna, až sa zabúda na to, že je to iba pieseň, pretože odrazu je tak hmotná, tak skutočná, až sa v nej dá stratiť. A myšlienka, že skončí, je zamietnutá. Lenže, všetko raz skončí. A to, že pieseň bola krásna, zistíme až keď utíchne.


Lumine